Bulímia

Bulímia

2. srpna 2007 v 11:01 | Suzann
Bulímia

Pojem bulímia pochádza z gréckeho slova Bulimos, čo znamená býčí hlad. Hoci o chorobe existujú jednotlivé zmienky od antiky, odbore bola opísaná a nazvaná ako bulímia až po zverejnení diela Russela (1979).

Bulimici trpia pravidelným záchvatmi prejedania sa, ktoré sú nasledované činnosťami zabraňujúcimi priberaniu z jedla. Povaha prejedania sa je individuálna, no zvaäčša sú konzumované jedlá, ktoré by bulimik za normálnych okolností považoval za zakázané. Chorý stráca kontrolu nad svojim telom. Prejedanie je nasledované rôznymi pokusmi o odstránenie "priberacieho" efektu - samovyvolané zvracanie, zneužívanie laxatív, diuretík, extrémnych diét, nadmerné fyzické cvičenie...
Sebahodnotenie sa odvíja od postavy a výzoru. Diagnostické kritérium pre bulímiu je, aby bulimik súčasne nespĺňal podmienky pre diagnózu anorexie. Ak ich spĺňa, jedná sa o bulimanorexiu.

Počet ľudí trpiacich bulímiou sa za posledných 20 rokov výrazne zvýšil. Spoľahlivé štatistické údaje vzhľadom na vysoké číslo anonymných bulimikov nie je možné určiť. Približne sa odhaduje 2% až 4% postihnutých v rizikovej skupine 18 - 35 ročných žien. Asi 95% všetkých bulimikov tvoria ženy. Priemerný vek bulimikov je o niečo vyšší ako u anorexie. Bulímia sa však často vyskytuje ako následok anorexie.

Choroba je charakteristická opakovanými záchvatmi prejedania sa, sprevádzaná vyvolaným zvracaním. Počas týchto záchvatov sa bulimik, bulimička napchá práve tými jedlami, ktoré sú za normálnych okolnosť "tabu": tučné jedlá, sladkosti, koláče... Až 50 000 kalórií je bulimik, bulimička schopný/á skonzumovať. Frekvencia záchvatov je rôzna, od 1x - 2x za týždeň až 20x za deň. Rovnako variabilné je aj trvanie jednotlivých záchvatov.

Vo väčšine prípadov sa takéto záchvaty stávajú bez vedomia rodiny či partnera a často sa ich odhalia veľmi neskoro, ak vôbec. Záber emócií bulimikov je veľmi rozsiahly, od veľkej chuti cez uspokojenie a pocit porážky až po pocit zlyhania. Po záchvate väčšinou prichádza pocit veľkej hanby za svoje správanie, čo je dôvodom, prečo bulimičky svoj problém taja pred okolím.
Nebýva výnimkou, že v domácnosti, či v rodine miznú obrovské množstvá jedla určené ako zásoba na nasledujúce týždne. Bulimici míňajú veľmi veľké finančné obnosy na jedlo, stáva sa, že sa dostanú kvôli jedlu do dlžoby. Zvracanie však môže prísť aj po normálnom jedle.

Popri vyvolávaní zvracania bulimici používajú aj iné prostriedky, aby zabránili priberaniu z veľkého množstva jedla: preháňadlá (laxatíva), tabletky na potlačenie chuti do jedla, hladovanie, odvodňovacie tabletky (diuretiká), lieky na štítnu žľazu...

Ďalšou charakteristikou bulímie je zaoberanie sa všetkým, čo nejako súvisí s jedlom, kalóriami, telesnou hmotnosťou, diétami, postavou atď. Bulimici nemusia byť vychudnutí ako anorektici, môžu mať normálnu váhu, aj nadváhu, no pred očami majú stále ideál krásy a štíhlosti. Ich emócie ovládajú dve túžby: na jednej strane nástojčivý pocit schuti sa najesť všetkého, čo im príde pod ruku a na strane druhej želanie zostať či byť štíhli. Bulímiu vidia ako riešenie súladu týchto túžob.

Na prvý pohľad na bulimičkách nie je vidno chorobu ako na anorektičkách, ktoré sú očividne vychudnuté. Zvyčajne však ani bulimičky nevyzerajú zdravo. Rozvrátená výživa, zvracanie, namáhaná tráviaca sústava sa podpisujú na ich výzore.
Nezdravá bledá, často aknózna pleť, suché lámavé vlasy a nechty hovoria veľa. Takisto poranené prsty, zvyčajne ukazovák a palec, svedčia o vyvolávanom zvracaní. Bulimičky na nich mávajú niekedy až krvavé odtlačky od zubov. Bulimičky sa vyhýbajú spoločným jedlám s priateľmi a rodinou. Obyčajne sa prejedia a idú jedlo hneď vyvrátiť. Nápadné môže byť chodenie na záchod bezprostredne po skonzumovaní stravy. Tie, ktoré používajú preháňadlá, chodia takisto často na toaletu, vyhovárajú sa na hnačku.

Zdravotné riziká bulímie

Nerovnováha elektrolytov následkom zvracania - prichádza najmä k nebezpečnému deficitu draslíka. Dlhotrvajúci deficit kália môže trvalo poškodiť obličky! Tkanivo obličiek sa scvrkáva, oblička sa zmenšuje, prichádza k tzv. chronickej nedostatočnosti obličiek. Toto vedie ku vzniku edémov či k deficitu bielkovín (tzv. hladové edémy).
Obzvlášť nebezpečný je nedostatok vitamínu D.
V spojení s dysfunkciou obličiek, zmenenou hladinou pohlavných hormónov a deficitom vápnika či fosforu vedie nedostatok vitamínu D k ťažkým poruchám premeny kostnej hmoty. Mineralizácia základnej kostnej substancie je nedostatočná. Prichádza k mäknutiu kostí (osteomalázia) a úbytku kostnej hmoty (osteoporóza). Následkom môžu byť zlomeniny už pri minimálnych nárazoch.

Zneužívanie preháňadiel vážne poškodzuje funkciu čriev a môže viesť k ich dysfunkcii a trvalému poškodeniu!
Zdurené a zapálené slinné žľazy ako následok námahy pri zvracaní.
Kyselina, ktorá sa pri častom zvracaní dostáva do ústnej dutiny poškodzuje zubnú sklovinu. Objavujú sa početné zubné kazy, bolesti zubov.

Často prichádza k zápche, nafukovaniu či hnačke - spravidla striedavo. Počas hnačky sa vyplavuje nebezpečné veľké množstvo draslíka, no nevedie k chudnutiu či "šetreniu kalórií". Preháňadlá účinkujú až v hrubom čreve, keď je potrava už strávená a kalórie prijaté.

Na prstoch bulimičiek vidno neustále odtlačky zubov, nezriedka až krvavé.
Nedostatok vitamínov, nerovnováha elektrolytov či stopových prvkov spôsobuje veľmi zlú kvalitu pleti, pokožky, vlasov, nechtov. Typické sú biele fliačiky na nechtoch, lámavé vlasy bez lesku, akné, vysušená pokožka.
Nebezpečné sú poruchy kardiovaskulárneho systému.
Neustále zvracanie kombinované s deficitom životu dôležitých látok spôsobuje pre srdce enormnú záťaž. Odpadávanie, slabosť, arytmia, kolapsy sú riziko, ktoré hrozí bulimičkám.

Liečba ochorenia
Ľudia trpiaci poruchami stravovania chcú byť nezávislí a nie sú zvyknutí s niekým sa o svoje pocity deliť a už vôbec nie so psychológom či psychiatrom. Pocit hanby a rozpakov nad neovládnutím tohto problému im bráni sa otvoriť a zveriť sa s ním. Tento problém je príliš komplexný nato, aby sa riešil laicky. Pomoc odborníka je nielen prípustná, ale nevyhnutná. Liečba je veľmi efektívna, pokiaľ sa zvolí správna cesta, individuálna terapia, skupinová terapia, výživné poradenstvo či medikácia. V niektorých prípadoch je najvhodnejšia hospitalizácia.
 
 

Reklama